Dnes je: Štvrtok
Dátum: 09. februára 2012
Meniny má: Zdenko

Aktuálny čas:

Ako sa určuje aktuálny čas?

Atómové hodiny alebo molekulové hodiny sú doteraz najpresnejšie hodiny, ktorých základom sú oscilácie molekúl alebo atómov vhodnej látky, napr. plynového amoniaku, na vlnovej dĺžke 1,259 9 cm. Elektromagnetické vlnenie vyžarované týmito osciláciami má malú amplitúdu, preto sa nimi riadi chod silnejšieho, ale menej stáleho zdroja oscilácií, ako je kremenný oscilátor. Atómové hodiny sú zdokonalené kremenné hodiny, kontrolované frekvenciou vhodnej molekulovej alebo atómovej spektrálnej čiary. Tak sa získa kmitanie zachovávajúce si vysokú stálosť kmitočtu. Kmity sa prenášajú na mechanizmus ukazujúci čas a sú veľmi stále. Atómové hodiny zmenia svoj chod o 1 sekundu asi za 1 000 rokov, udávajú atómový čas, možno nimi kontrolovať nerovnomernosť rotácie Zeme.
Prvé atómové hodiny vynašiel roku 1946 W. Libby (USA). Atómové céziové hodiny vynašli L. Essen a J. Parry (Spojené kráľovstvo).

Svetový čas

Svetový čas (SČ) - angl. Universal Time (UT) je pásmový čas okolo nultého poludníka, ktorý prechádza greenwichskou hvezdárňou v Anglicku.
Zaviedla ho IAU (International Astronomical Union, čo znamená Medzinárodná astronomická únia) v roku 1925. Je to základný čas pre všetky astronomické observatóriá na svete.
Postupne vznikli tieto druhy svetových časov:
* UT0: je čas odvodený z astronomických pozorovaní, vzťahujúci sa na nultý poludník
* UT1: alebo rotačný čas: je UT0 upravený o pohyb zemského pólu
* UT2: je UT1 upravený o ročné variácie v rotácii Zeme
* UTC (Koordinovaný svetový čas, po anglicky Universal Time Coordinated): je čas definovaný na základe medzinárodného atómového času upravovaný v pravidelných intervaloch skokom o 1 sekundu tak, aby sa od času UT1 neodlišoval o viac ako 0,7 sekundy.
* Efemeridový čas (EČ, po anglicky ET): je čas UT2 vzťahovaný na začiatok tropického roka 1900

Letný čas

Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu. Cieľom letného času je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka).
Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času učinil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (mrhanie denným svetlom).
V praxi bol letný čas prvý krát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo ten istý rok), potom Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (v ktorých sa letný čas uplatňoval do roku 1918). Veľká Británia tiež zaviedla letný čas v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny, čiže sa to už ani nedalo nazvať letným časom. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami už v 40-tych rokoch, každoročný letný čas bol však zavedený až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu) a končí posledný septembrový víkend. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas je platný dlhšiu dobu počas roka ako pásmový.
Letný čas sa používa najmä v miernom pásme, v tropickom pásme kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach kde noc trvá pol roka. Letný čas sa používa vo všetkých štátoch Európy s niekoľkými výnimkami, podľa pravidiel EÚ prechod nastáva vo všetkých časových pásmach súčasne o 1:00 UTC. Tým pádom na Slovensku sa začína letný čas o 2:00 keď sa ručičky posunú na 3:00 a končí sa 3:00 keď sa čas posunie na 2:00. Niektoré krajiny ako napríklad Veľká Británia chcú dokonca prejsť na celoročný letný čas, čo by znamenalo natrvalo prijať pásmo SEČ a zjednotiť sa tak s celou Európou.
Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najväčším argumentom pre bolo väčšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie je už zanedbateľné. Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5% spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí.

Reklama